Dňa 04.04.2020 nadobudla účinnosť novela č. 66/2020 Z.z. zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, ktorá okrem iného prináša nasledovné dôležité zmeny v oblasti pracovno-právnych vzťahov:
- vkladá sa do zákona 11. časť „Osobitné ustanovenia v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.“ Ustanovenia tejto časti majú prednosť pred príslušnými ustanoveniami prvej až desiatej časti zákona v prípade, ak je vyhlásená mimoriadna situácia podľa zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva alebo núdzový stav, výnimočný stav podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, pričom ustanovenia tejto časti platia aj dva mesiace po ich skončení,
- zavádza sa možnosť zamestnávateľa nariadiť zamestnancovi výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak to dohodnutý druh práce umožňuje. Zavádza sa súčasne právo zamestnanca na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti,
- rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný zamestnancovi oznámiť najmenej dva dni vopred, ak sa so zamestnancom nedohodne na kratšej dobe, a s platnosťou najmenej na týždeň,
- čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej sedem dní vopred, a ak ide o nevyčerpanú dovolenku podľa § 113 ods. 2 ZP, najmenej dva dni vopred, pokiaľ sa so zamestnancom nedohodne na kratšej dobe,
- zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci aj počas jeho dôležitej osobnej prekážky v práci, ktorou je karanténne opatrenie alebo izolácia; za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zavádza sa ochrana zamestnanca pred skončením pracovného pomeru, ak využil dôležitú osobnú prekážku v práci (karanténne opatrenie, izolácia, osobné a celodenné ošetrovanie chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu), pričom je chránený na úrovni zamestnanca, ktorý je dočasne pracovne neschopný. Zamestnanec, ktorý sa vráti do práce (po skončení izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu), sa na účely § 157 ods. 3 ZP posudzuje ako zamestnanec, ktorý sa vráti do práce po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti,
- zavádza sa možnosť zamestnávateľov poskytovať náhradu mzdy aj v nižšej sume ako 100 % priemerného zárobku zamestnanca a to v sume 80 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca (najmenej však v sume minimálnej mzdy) ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo sčasti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa v dôsledku mimoriadneho stavu, núdzového stavu, výnimočného stavu, keďže zamestnávateľ musí obmedziť svoju činnosť s tým, že uvedená situácia nepredstavuje situáciu vis maior, ktorá nie je prekážkou ani na strane zamestnanca ani na strane zamestnávateľa, ale ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Ustanovenie je zároveň prepojené na nástroje služieb zamestnanosti – čerpanie príspevku na udržanie pracovných miest. Nedotknutá uvedeným ustanovením zostáva možnosť zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov uzavrieť dohodu o vážnych prevádzkových dôvodoch podľa § 142 ods. 4 ZP,
uvedenou novelou sa napr. mení aj zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v časti:
- predlžuje sa podporné obdobie v nezamestnanosti o jeden mesiac poistencom, ktorí si do uplynutia pôvodného podporného obdobia v čase krízovej situácie, najmä v dôsledku situácie na trhu práce spôsobenej šírením ochorenia Covid-19, nedokázali nájsť prácu,
- vláda Slovenskej republiky je splnomocnená na obdobie trvania krízovej situácie a na obdobie dvoch mesiacov po jej ukončení ustanoviť nariadením vlády podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti (podmienky výplaty dávky v nezamestnanosti, dĺžku podporného obdobia v nezamestnanosti a výšku dávky v nezamestnanosti),
uvedenou novelou sa napr. mení aj zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v časti:
- odkladá sa plnenie povinnosti zamestnávateľa oboznámiť zamestnanca podľa § 7 ods. 3 zákona (napr. pri prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu) počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhlásených v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“) ak túto povinnosť objektívne nie je možné splniť; nesplnenie tejto povinnosti však nesmie bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie, pričom povinnosť je povinný splniť ihneď, ako to bude možné, najneskôr v dodatočnej lehote jedného mesiaca odo dňa odvolania tejto krízovej situácie.
Príspevok na udržanie pracovných miest a na pomoc SZČO
Potrebné informácie k spôsobe a podmienkach čerpania príspevkov na udržanie pracovných miest a na pomoc SZČO podľa § 54 ods. 1 písm. e) zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, sú dostupné na webovej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky tu.
Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny budú od 6. apríla 2020 od 12:00 prijímať žiadosti o príspevky na mzdy zamestnancov od zamestnávateľov, ktorí museli povinne zatvoriť prevádzky. Od stredy, 8. 4. 2020, budú môcť od 12:00 žiadať o príspevky aj ostatní záujemcovia, a to zamestnávatelia s poklesom príjmu a SZČO.
Všetky potrebné informácie k pomoci a postup pri žiadaní budú dostupné na webovej stránke www.pomahameludom.sk a/alebo www.neprepustaj.sk
Kompletné znenie novely č. 66/2020 Z.z. je dostupné tu.
(aktualizované – 06.04.2020 o 10:55 hod.)