Dňa 01.01.2015 nadobudla účinnosť novela zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorá prináša nasledovné zmeny v rozhodcovskom konaní:
▪spory vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou sa budú rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ktoré upravuje osobitný zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
▪rozširuje sa pôsobnosť zákona na všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých je možné uzatvoriť dohodu o urovnaní – vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je,
▪účastník konania môže po novom požiadať pred ako aj po začatí rozhodcovského konania – ale pred ustanovením rozhodcu o vydanie predbežného opatrenia. Účastník môže súčasne požiadať o nariadenie predbežného opatrenia aj voči tretej osobe, ktorá nie je stranou rozhodcovskej zmluvy,
▪upresňuje sa právne nástupníctvo zmluvných strán, ktoré si rozhodcovskú zmluvu dohodli, pričom táto sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva
▪novela upresňuje kedy je písomná forma rozhodcovskej zmluvy zachovaná a to v nasledovných prípadoch i. ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo ii. ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila. Odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj pri písomnom pristúpení k zmluve ktoré obsahuje platnú rozhodcovskú doložku. To platí aj v prípade nadobudnutia členstva v záujmovom združení alebo v inej právnickej osobe, ktorej vnútorné predpisy obsahujú rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne
▪po novom bude môcť zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom na území Slovenskej republiky byť len i. záujmové združenie právnických osôb, ii. národný športový zväz, iii. Slovenský olympijský výbor, iiii. Slovenský paralympijský výbor alebo iiiii. komora zriadená zákonom.
 

Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je zároveň povinný v Obchodnom vestníku zverejniť zriadenie stáleho rozhodcovského súdu, zrušenie stáleho rozhodcovského súdu, štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu a ich zmeny v zákonnej lehote v opačnom prípade nemôže uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia až do dňa zverejnenia údajov v Obchodnom vestníku.
 

Zriaďovateľovi stáleho rozhodcovského súdu sa zavádza povinnosť vždy do 30. apríla nasledujúceho kalendárneho roka zverejniť na svojom webovom sídle správu o činnosti za predchádzajúci kalendárny rok. V správe o činnosti uvedie najmä počet začatých, ukončených a prebiehajúcich konaní, celkový počet účastníkov konania, ako aj informáciu, koľkí z účastníkov sa zúčastňovali alebo zúčastňujú viac ako jedného konania pred stálym rozhodcovským súdom, menovitý zoznam rozhodcov, ktorí boli v danom roku ustanovení za rozhodcov v konkrétnom konaní spolu s údajom o počte konaní, v ktorých bol daný rozhodca ustanovený, ako aj celkovú výšku poplatkov uhradených stálemu rozhodcovskému súdu účastníkmi za konanie pred ním.
▪zavádza sa koncentrácia námietok proti procesným vadám na porušenie ustanovení zákona, od ktorých je možné odchýliť sa dohodou, alebo ustanovení dohody účastníkov rozhodcovského konania. Na námietky účastníka sa bude prihliadať len vtedy, ak ich účastník v konaní namietal v ustanovenej alebo dohodnutej lehote, v prípade ak lehota nie je takto určená, bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o porušení dozvedel.
▪rozhodcovský súd môže po novom nariadiť predbežné opatrenie :
i. ak bol návrh na jeho vydanie doručený druhému účastníkovi rozhodcovského konania a bola mu poskytnutá primeraná lehota na vyjadrenie k návrhu (predbežné opatrenia má účinky exekučného titulu) alebo
ii. na návrh účastníka rozhodcovského konania môže nariadiť predbežné opatrenie aj bez vyjadrenia druhého účastníka rozhodcovského konania. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí rozhodcovský súd druhému účastníkovi až spolu s uznesením, ktorým sa o návrhu rozhodlo (predbežné opatrenie v tomto prípade nemá účinky exekučného titulu).
▪účastníci rozhodcovského konania si v sporoch vzniknutých z medzinárodného obchodného styku budú môcť dohodnúť uplatnenie určitých konkrétnych pravidiel práva (Viedenský dohovor o medzinárodnej kúpe tovaru alebo Princípy UNIDROIT) bez toho, že by si zároveň museli zvoliť aj právo konkrétneho štátu, podľa ktorého tieto pravidlá bude potrebné vykladať.
▪predlžuje sa lehote na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na 60 dní,
▪na konanie vo veciach rozhodcovského konania bude po novom príslušný Okresný súd Bratislava V, Okresný súd Banská Bystrica, Okresný súd Košice I. a na konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným vo veciach rozhodcovského konania bude príslušný Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Banskej Bystrici a Krajský súd v Košiciach.